"Tí, čo ma nepoznajú môžu ľutovať, tí čo ma poznajú to už ľutujú."

-POVIEDKY-
Najkrajšia Zima, Láska nadovšetko : 1-2-3-4-5-6-7
Kúzlo lásky vždy zvíťazí! : 1-2-3-4-5-6 OZNÁMENIE !!!
Mel Uchiha: Padlí Anjeli : 1-2-3-4-5-6-7-8-9

-JEDNORÁZOVKY-
_______________________________________________

Kúzlo lásky vždy zvíťazí ! 6. časť

13. february 2013 at 1:35 | Aki Yukio |  Kúzlo lásky vždy zvíťazí
Konnichiwa my Darlings !
Nyuu, tak som vymyslela ten srdcervúci príbeh.. Ale či naozaj bude stáť za to.. HH no bola by som rada ak by ste ho posúdili, ale to by som asi veľa čakala .. Hmm.. Tak ak si to niekto z vás prečíta, tak vám prajem aby ste si to užili.
So, here you are...


Hina spozornela a začal počúvať. Itachi začal rozprávať. "Ja ako jeho prvorodený a vyžiadaný syn som mu milý. Mne nikdy nejako vážne neublížil, práve naopak vždy ma chválil hral sa a učil sa so mnou. Boli sme šťastná rodina. Až do vtedy keď prišla domov mama a s plačom nám oznámila že čaká ďalšie dieťa. Otec sa vtedy zmenil, od toho okamihu bol hrubý a hnusný. Ku matke bol zlý a žiadal od nej potrat no ona nesúhlasila. Vždy sa dlho hádali a mnohokrát to skončilo fackou alebo aj bitkou. Potom som matku utešoval. Za to si ma otec všímal menej no stále som mu najhlavnejší ja. Ja som bol jeho vyžiadaný syn a nie Sasuke. Keď mama prišla domov ani o Sasukeho nezakopol. Venoval sa mne, práci alebo bitím matky. Keď začal byť Sasuke živý a začal chodiť, prišlo to aj na neho. Náhodou na neho narazil, tak zmlátil ho. Naše návštevy nemocnice boli časté. A tie výhovorky, ja nechápem že nám vôbec veria. Proste stále tá bitka skončí kruto. Keď chodil Sasuke do školy otec sa s ním neučil, nezaujímal sa o neho. Ale keď doniesol nejakú zlú známku s radosťou ho zmlátil. A keď doniesol dobrú známku ani na neho nemrkol. Sasukemu to začalo byť ľúto a ako malý chlapec si dožadoval pozornosť otca a keď sa ku nemu čo i len priblížil už na neho kričal a chcel ho biť. Bol neľútostný. Sasuke začal rásť a ja som sa o neho staral ako otec. Nemohol som ho nechať len tak, veď to bol predsa môj brat. No otcovy sa to očividne nepáčilo a vtedy na mňa prvý krát nakričal a zakázal sa mi so Sasukem baviť. Musel som to dodržať, ale aj tak po nociach som sa s ním bavil a hral sa. Až aj na to otec prišiel a vtedy ma prvý krát aj zbil. Nechcel aby som so Sasukem mal niečo spoločné, a bol rád keď som sa s ním nevidel. Robilo mu to úprimnú radosť. Bolo to odporné. Ja som bol už väčší a mal som vlastný rozum. Vždy po bitke som Sasukeho zobral na ruky a utešoval ho. On sa potreboval vyplakať. Nemal komu. Matka bola zaneprázdnená alebo vážne zranená. Takže som ostal ja. nakoniec keď otec zranil sasukeho prvý krát tak vážne že skoro umrel, som sa vzoprel. začal som ho nenávidiť a naplno som sa venoval Sasukemu, mame a učeniu. On pre mňa prestal existovať ako otec. Bol to zdroj obživi a domova. Inak nič. Takže od vtedy sa to takto opakuje, otec mu niečo spravý, ja ho zoberiem a podľa toho ako vážne je zranený mu pomôžem. Nijak inak sa to nedá. Ale už sme sa s tým zmierili. No a Sasuke, ten je preto taký slizký a spravil ti to. Proste sa nevie kontrolovať. Z to všetko môže otec.." dopovedal Itachi a utrel si slzy. Hinata už dávno smrkala a Sasuke tiež. Všetci tam plakali ako keby im niekto do očí nastriekal slzný plyn. Zatiaľ sa Sasuke pritlačil na Hinatu. Cítil nové bezpečie. Hinata nič nepoevedala a nechala ho tak. Za chvíľu už boli pred nemocnicou a Itachi zase prešiel ku dverám. Keď uvidel Sasukeho len sa usmial a zobral ho. "Tak poď braček, bude ti lepšie." povedal sladko a zobral ho ako pierko. Sasuke sa mu omotal okolo krku a zaskučal od bolesti. Hinata sa len usmiala a vystúpila z auta. Zase im otvorila dvere a pokračovala za nimi. Prišli ku recepcii a tam ich už po mene pozanli. "Tak čo Uchihovci, zase sú to schody ?" spýtala sa recepčná. "Nie, Sasuke bežal a spadol s kopca." klamal pokojne Itachi. Hinata ho len s úžasom pozorovala a bola radšej ticho. Sasukeho položili na nosítka no od sa nechcel odtrhnúť od Itachiho. "Neboj sa Sasí, veď to už poznáš." povedal itachi a položil jeho ruku vedľa tela. Doktor roztlačil nosítka a odišiel na vyšetrovňu. Itachi si išiel zatiaľ sadnúť aj s Hiantou. "Itachi, prečo si klamal ?" spýtala sa nečakane. "Lebo, je to tak lepšie. Aj tak nemáme žiadne dôkazy na to že by to urobil otec a keby že to zase poviem otec zbije nás všetkých až na smrť." povedal a vzdychol si. "Bože, to musíš mať odporný život." povedala Hinata a zosmutnela. "Čo ja. Pozri sa na Sasukeho a matku. ja sa mám ešte výborne !" povedal. "Samozrejme, ale veď to je choré ! Prečo to tvoj otec robí ?!" pohoršene sa pýta Hina. "Ja neviem, ale nejako ma to ani nezaujíma.. Nechcem si nenávidieť otca ešte viac." povedal a oprel sa o operadlo. "aha chápem, ale nechápem prečo je Sasuke taký.. Taký slizký a zlý. Prepáč že to hovorím ale je to pravda !" povedala Hina. "Ja to viem.. Ale sámneviem prečo je taký. Asi to má z toho že ho nemal kto vychovať. Fakt netuším." povedal. "Aha.." odpovedala Hina. "Uchiha Itachi ?" prišla do čakárne sestrička. "Idem.." povedal kľudne Itachi a pohol sa. "Hina, ideš aj ty ?" spýtal sa. Hinata len prikývla a pohla sa za nimi. Prišli na izbu 666, perfektné číslo. "Ahoj braček, ako ti je ?" opýtal sa ho a už sa hnad za ním. Hinata nič nepovedala len ich pozorovala. Sasukemu sa hneď vyčaroval úsmev na tváry. Bolo úžasné pozorovať tak milého Sasukeho. Itachi su ku nemu ľahol a hladil ho po vlasoch. Asi na to bol zvyknutý lebo vo chvíli bol kludný a spal. Hinata sa len usmiala a podišla ku nim. "Čo teraz ?" spýtala sa. "Pšššt.. nech sa trochu vyspí a zoberieme ho domov." povedal, a dalej ležal vedla Sasukeho. Po asi 4 hodináh sa Sasuke konečne zobudil. Itachi si to všimol a usmial sa. "Tak čo, ako ti je ?" opýtal sa. "Lepšie, pôjdeme domov ?" prvé čo povedal. "Samozrejme že pôjdeme..." usmial sa a postrapatil mu vlasy. Hinata sa tiež zobudila. spala na stoličke pritsnutá na stene. Všetci sa teda zobrali domov. Sasuke už išiel po svojich, no stále sa držal Itachiho a Hini. Nastúpili do auta a išli domov. Cesta bola zase dlhá, no tento krát nikto nič nepovedal. Sasuke bol napchaný na Hinate a spal. Bolo počuť ako dýcha. Itachi šoféroval a Hina pozorovala cestu. Keď prišli domov odniesli Sasukeho do izby. Izachi ostal pri ňom a Hina išla domov. Mala to len cez cestu. Vošla do dverí a skríkla na celý dom "Ahoj, som domáá !" a pokračovala do kuchyne. Vošla do obývačky kde boli rodičia. Matka už vedela čo sa stalo a hneď sa vrhla HInate okolo krku no tá ju zastavila všetko jej vysvetlila. Povedala jej celý príbeh čo jej hovoril cestou Itachi. Proste všetko čo sa dnes stalo. Začala plakať. Bolo jej strašne ľúto to čo urobila. Jej rodičia to pochopili. Chceli to riešiť vážnejšie, ale Hina im to vysvetlila a tak to nechali tak. Aspoň pre zatiaľ. Bola už noc a tak sa Hinata išla umyť a spať. Bol to pre ňu náročný deň. Sasuke isto ostane doma. Takže úlohy jej nebude mať kto doniesť. Jedine Sakura, ale ona býva opačným smerom. Tak teda HIna ide za otcom.. "Ocko, keď je teraz Sasuke doma, kto mi donesie úlohy ?" spýtala sa ho. "Hmm.. No to ja neviem, kto z tvojich kamarátov býva tvojím smerom ?" odpovedal. "Jedine Naruto." povedala a sklopila hlavu, no neklamala. "Hinata.." nestihol dopovedať a už mu do reči skočila Hina. "Ale ocko ! Veď nič zlé nerobíme, proste mi donesie úlohy, pesne ako Sasuke !" povedala očakávajúc povolenie. "No tak dobre, keď si to praješ, môže.. Ale niečo ti urobí a ja ho zaškrtím na mieste ! Rozumieš ?" odpovedal v prospech Hiny. "Ďakujééém !" skríkla Hina a hodila sa na otca. "No dobre, tak mu to povedz a choď spať. si chorá, dnes si sa preťažila až dosť." povedal a dal jej pusu na čelo. Hina sa teda pobrala do izby, vytiahla telefón a našla meno Naru-kun. V mobile sa ozval Narutov ospalý hlas. Bolo zaujímavé že už spal. "Ahoj Naru-ken, prepáč že ťa budím ale mohol by si mi nosiť domáce úlohy ? Sasuke neb ude v škole..." povie. "Samozrejme, Hina-chan, a ako to že Uchia nepríde ? A jak to že si ho oslovila menom ?" povedal udivene Naruto. "No, to ti poviem už zajtra. Taks a maj a dpbrú noc !" povedala a zložila. Bolo už naozaj poste. Desať hodín v noci a ona teraz každého ide otravovať. No už to neriešila a tešila sa na zajtrajšok... Cez deň plánovala ísť za Sasukem. Aspoň sa o neho kus postarať keď bude sám. A potom, poobede, príde Naruto. S týmito myšlienkami aj zaspala.

Wuaaa !! Ľudia.. Ja som napísala ďalšiu časť ešte v tú istú noc.. A neviem prečo ale ťahalo ma to pridať ju sem, mohla som kľudne počkať.. Ale ja niééé.. Ááách, vôbec sa mi nechce spať.. Asi si pozriem nejaké anime a pôjdem.. Nyuu aj ten príbeh Sasukeho sa mi celkom páči. Tak ja dúfam. že vás toto nejako zaujalo a páčilo sa vám to. xDD

Aki Yukio
 

1 person judged this article.

Comments

1 Nami Otsuyu Nami Otsuyu | Email | 18. march 2013 at 19:42 | React

Mooc povídka těším se na další!..Máš telent opravdu!:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama