"Tí, čo ma nepoznajú môžu ľutovať, tí čo ma poznajú to už ľutujú."

-POVIEDKY-
Najkrajšia Zima, Láska nadovšetko : 1-2-3-4-5-6-7
Kúzlo lásky vždy zvíťazí! : 1-2-3-4-5-6 OZNÁMENIE !!!
Mel Uchiha: Padlí Anjeli : 1-2-3-4-5-6-7-8-9

-JEDNORÁZOVKY-
_______________________________________________

Padlí Anjeli 1.časť

1. january 2013 at 17:57 | Mel |  Padlí Anjeli





Konečne. Po dlhej ceste sme sa dostali do Konohy. Išli sme až z Tokia. Otca povýšili a presunuli. Síce je Konoha menšia, ale majú tu väčšiu pobočku. "Sakura, poď mi rýchlo pomôcť." Vzdychla som si a chytila krabicu, ktorú mi podávala moja matka. Vyniesla som ju hore do nášho domu teda vily. Moja mama Tsunade bola jedna z najznámejších módnych návrhárok na svete. Môj otec Jiraya bol právnik. Obidvaja dosť veľa zarábali takže sme boli dosť bohatý. "Sakura, poď sem miláčik." Pribehla som k nemu: "Deje sa niečo?" "Nehovorí sa mi to síce ľahko, ale musím ti to povedať." Spýtavo som na neho pozrela. "Budeš bývať na internáte a nie s nami." "Ale prečo?" "Na tom internáte bývajú skoro všetci študenti Konožskej strednej a ty budeš patriť medzi nich." "Ja chcem bývať s vami!" trucovala som. "Nie! Nájdeš si tam kamarátov a možno aj nejakého frajera." Žiarivo sa na mňa usmial. Cítila som ako sa mi do líc hrnie krv. "Chceme tým povedať, že chceme aby si nadviazala kontakty aj sama. A aby si sa trochu osamostatnila." Zapojila sa mamka. "Tak dobre, ale beriem si so sebou aj notebook. Bez toho nejdem." "Samozrejme a teraz nám poď pomôcť s tými krabicami." "Tak fajn a o koľkej tam ideme?" "Tak za tri hodinky?" Vytiahla som svoj ifon z vrecka. Bolo 10:03.Veci som si nemusela ani na šťastie ani baliť. Ešte som nevidela ani svoju izbu a už ma posielajú preč. Hrôza. "Sakura!?" "Čo je zase?" "Poď mi s tým pomôcť." "Už idem." Dakedy mám pocit, že moja matka nemá žiadnu silu. Zas som si vzdychla. Chytila som tú krabicu, ktorú mi podávala. Bola strašne ľahká. "To si nemohla odniesť sama?" "Mohla ale chcela som aby si mi pomohla." Keď sme všetko povybaľovali bolo akurát niečo okolo trinástej. Nasadli sme do auta a vydali na Konožskú strednú školu. Bola celkom pekná. Zvonku. Hnali sme sa k riaditeľke. Zaklopala som. "Ďalej!" ozval sa veľmi energický hlas. "Dobrý deň. Ja som..." "Á, ty musíš byť Sakura Haruno." Iba som prikývla. "Tu máš rozvrh, učebnice a číslo izby." "Ďakujem." Poďakovala som a vybrala sa smerom k internátu.

PRED INTERNÁTOM:

"Čaute." Pozdravila som rodičov a išla hľadať svoju izbu. Pozrela som na papierik. Izba číslo 222."To bude asi na druhom poschodí." Zamrmlala som si len tak pre seba. A mala som pravdu. Keď som otvorila dvere bola tam veľká chodba s botníkom a vešiakom plus ešte štvoro dverí. Z jedných vykukla modrovláska. "Ahoj ja som Hinata." "Čau ja som Sakura." Akurát okolo nás prešla červenovláska s okuliarmi, ktorá mala dosť naštvaní výraz v tvári. "to je Karin. Ju si nevšímaj. Je furt naštvaná kvôli to mu, že ju odmieta najkrajší chalan na škole." Podľa sprchy som usúdila, že vliezla do kúpelky. "Ináč tu bude tvoja izba. Došla si posledná takže nemáš na výber. Prepáč." "To nič. Za to sa nemusíš ospravedlňovať." Usmial som sa na ňu. "Tak ja sa idem vybaliť." Dodala som ešte a zaliezla do izby, ktorá bude od teraz moja. Izba bola dlhá a úzka. Na konci bolo okno a pod ním stôl, stolička a počítač. Aj tak mám radšej svoj notebook. Napravo pri stene bola posteľ a pri nej nočný stolík. Oproti posteli bola skriňa. Vybalila som si veci do skrine. Keď som bola hotová hodila som sa na posteľ si zobrala si notebook. Chvíľku na to mi vošla do izby Hinata. "chcela by som ti ísť ukázať bufet, ak si teda hladná, lebo ja umieram od hladu." "To aj ja." Začali sme sa rehotať. Vytiahla som si peňaženku. A mohli sme ísť. Bufete sme kúpili bagety a sadli si k jednému stolu. V tom bufete nikto nebol. Už som skoro dojedla keď do miestnosti vstúpil najkrajší, najúžasnejší chalan na svete. Mal vlasy černejšie než noc. A tie jeho dva ónyxy. Nemohla som od nich odtrhnúť oči. Blonďák, ktorý stál vedľa neho doňho začal strkať. "Hej Sasuke." Blonďák schytal od Sasukeho jednu po hlave. "AU. Nebi ma furt." "Tak ty do mňa nestrkaj." "Myslíš takto?" strčil doňho ešte raz a Sasuke mu dal znova po hlave. Na tom sa už nedalo nezasmiať. Vybuchla som do hurónského smiechu."Ty sa tu na čom smeješ?!" "Naruto nehuč tu!" okríkla ho bufetárka. Keď sa ukludnil on aj ja tak sme sa ospravedlnili. Vzápätí si všimol Hinatu. "Ahoj Hin." Ona očervenela ako paprika. Naruto došiel k nej a dal jej ruku na čelo. "Si nejaká horúca a červená. Nemala by ísť k doktorovi?" Hinata odpadla. "zober ju hore na našu izbu." "A ty si kto?" Prišiel ku mne: "Hmmm. Kto si ?" "Fuj. Umy si zuby" jednu som mu vlepila až tak že spadol na zem "Nebi te ma všetci!" "Vidíš? Ja som ti to hovoril." Pripojil sa Sasuke. "Som Sakura. Jej nová spolubývajúca. A teraz ju odnes na našu izbu ja ju tam vzkriesim." Vzal si ju na ruky a vyniesol hore. "Sem ty pako." Ukázala som na svoju izbu pred tým než zamieril k Hin. "A teraz vypadni." "Dobre veď už idem." "A nezabudni si umyť zuby." "Daj už s tým pokoj Sakura." Konečne vypadol. Chytila som pohár ľadovej vody a vykydla ju Hinate na tvár. "Že sa ti páči Naruto." Len prikývla.



Sasukeho pohľad:

To nemôže byť pravda. Nie to neni možné. Nemôže to byť ona. Nie, nie, nie. Prosím. zahrabol som si rukami do vlasov. To nemôže byť ona. Naruto mi vtrhol do izby. "To bola vždy taká agresívna?" Len som sa uškrnul.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement